Present outlook on cardiovascular diseases and statins: is scepticism in loco?

The Skeptik 2014;2:1-7

Ginter E., Kukan M.

Slovak Medical University, emeritus, Bratislava, Slovakia

An extreme rise of cardiovascular diseases (CVD) in the twenty century led to the search of new drugs, lowering blood cholesterol levels and a risk of CVD. Discovery of statins was important, because they inhibite competitively HMG-CoA reductase, a key enzyme of cholesterol synthesis. A large number of studies proved that statins deacreased a risk of CVD. Sceptic voices pointed out on side effects of statins (myopathitis and even diabetes). The newest synthetised statins have only minimal side effects. A low risk of side effects of the newest statins, however overlaps a great deacrese of CVD caused by old statins. It is a big mistake to prescribe the newest statins to patients having mildly elevated cholesterol levels for prevention of CVD.

Text

Je málo dôkazov o tom, že by ľudia v stredoveku vo veľkom rozsahu trpeli na kardiovaskulárne ochorenia. Industriálna revolúcia však situáciu radikálne zmenila (rýchly transport autami, vlakmi a lietadlami, výťahy, práčky, vysávače a i.). Podstatne sa znížila sa telesná aktivita.
Už koncom 18. storočia bola popísaná angina pectoris, ale trvalo takmer storočie na to, aby sa patológovia sústredili na koronárne artérie. Už v prvých dvoch tretinách XX. storočia došlo v USA a v západnej Európe k prudkému nárastu celkovej kardiovaskulárnej mortality – graf 1.

Graf 1. Prudký nárast celkovej kardiovaskulárnej mortality v USA . Podľa National Heart, Lung and Blood Institute, USA.

Nárast bol tak dramatický, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila kardiovaskulárne ochorenia (CVD) za najzávažnejšiu epidémiu. V r. 1948 vznikla v Massachusette tzv. Framinghamská štúdia, ktorá zreteľne dokázala významnú úlohu cholesterolu (CH) v koronárnych ochoreniach. Tvorbu cholesterolu v pečeni limituje enzým HMG-CoA reduktáza (HMGR). Brown and Goldstein (Nobelova cena v r. 1985) objavili LDL receptor, ktorý na povrchu pečene viaže hlavný nosič CH, nízkodenzitný lipoproteín (LDL) a poukázali na význam hľadania látok, ktoré znižujú tvorbu CH. Už pred nimi v r. 1970 japonský mikrobiológ Akira Endo objavil v plesni Penicillium citrinum látku, ktorá mala pleseň chrániť pred inými konkurentami blokádou tvorby mevalonátu (1). Látka nazvaná mevastatín kompetitívne inhibovala HMG-CoA reduktázu (HMGR). U psov výrazne znižovala cholesterol, ale pre ľudí bola toxická. Výskum pokračoval v USA, kde bol objavený lovastatín a po ňom mnoho ďaľších statínov (Atorvastatin, Cerivastatin, Fluvastatin, Lovastatin, Mevastatin, Pravastatin, Rosuvastatin, Simvastatin a i.), ktorých vedľajšie účinky boli miernejšie, výrazne znižovali CH i kardiovaskulárnu mortalitu – graf 2.

Graf 2. Prudký pokles koronárnych ochorení po objave statínov. Čiastočne podľa Nabela a Braunwalda (2).

CVD mortalita dosiahla USA maximum počtom úmrtí 500/100 000, ale po objave statínov klesla do roku 2009 na 130/100 000. Na poklese sa podielala aj zlepšená kontróla vysokého krvného tlaku, pokles fajčenia a celkove zlepšený životný štýl (2). Veľmi podobný pokles CVD mortality sa pozoroval aj v mnohých demokratických európskych štátoch (3) – graf 3.

Graf 3. Prudký pokles CVD mortality v Európe. Podľa WHO (3).

Napriek nespochybniteľným dôkazom na obrovských súboroch ľudí, že na príčine tak výrazného poklesu CVD mortality je aj pokles CH spôsobený statínmi (4), sa vyskytla skupina skeptikov, ktorí zdôrazňovali rad negatívnych účinkov statínov. Statíny totiž redukujú nielen syntézu CH, ale aj koenzymu Q10. Významným vedľajším účinkom statínov je preto myopátia spojená so silnými bolesťami svalov. Na príčine je statinmi inhibovaná tvorba farnesyl fosfátu, ktorá vyplýva z poklesu Q10.
V posledných rokoch sa poukazuje na možnú účasť statínov pri vzniku diabetu typu 2 (5,6). V USA výskyt diabetu stúpal od r. 1958 po 1996 hlavne v dôsledku stúpajúcej obezity. Potom, okolo r. 1997 sa výskyt diabetu zvýšil až o 500 % - graf 4. Hlavným podozrivým sú statíny, ktorých užívanie sa v USA dôsledkom intenzívnej propagácie v 90-tych rokoch podstatne zvýšilo.

Graf 4. Náhly vzostup výkytu diabetu v USA. Podľa CDC’s Division of Diabetes Translation. National Diabetes Surveillance System.

Farmaceutický výskum však pokročil najmä v Japonsku, kde bol syntetizovaný nový druh statínu – Pitavastatin (v USA používaný po r. 2010 pod menom Livalo). Tento statín totiž neznižuje hladinu Q10 (7) a preto má menej vedľajších účinkov: okrem poklesu LDL zvšuje hladinu ochranného vysokodenzitného HDL, má protizápalové a antioxidačné účinky, zlepšuje inzulínovú rezistenciu a má preto minimálny vplyv na metabolizmus glukózy.

Literatúra

1. Endo, Akira; Kuroda M., Tsujita Y. ML-236A, ML-236B, and ML-236C, new inhibitors of cholesterogenesis produced by Penicillium citrinium. J Antibiotics (Tokyo) 1976; 29 (12): 1346–1348.

2. Nabel EG, Braunwald E. A tale of coronary artery disease and myocardial infarction. N Engl J Med 2012;366: 54-633.

3. WHO. European Health for All database (HFA-DB). Copenhagen, WHO Regional Office for Europe (2012).

4. Baigent C, Blackwell L, Emberson J, et al. Efficacy and safety of more intensive lowering of LDL cholesterol: a meta-analysis of data from 170,000 participants in 26 randomised trials. Lancet. 2010;376(9753):1670–1681.

5. Sattar N, Taskinen MR. Statins are diabetogenic--myth or reality? Atheroscler Suppl 2012;13(1):1-10.

6. Zaharan NL, Williams D, Bennett K. Statins and risk of treated incident diabetes in a primary care population. Br J Clin Pharmacol 2013;75(4):1118-1124.

7. Kajinami K, Takekoshi N, Saito Y. Pitavastatin: efficacy and safety profiles of a novel synthetic HMG-CoA reductase inhibitor. Cardiovascular drug reviews 2003; 21 (3): 199–215.